Jdi na obsah Jdi na menu
 


Charakteristika vlády

Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často Obrazekaž despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburgskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.

Vonkajšia politika

Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Pruský kráľ Fridrich II. vystúpil proti Márii Terézii so zbraňou v ruke. Vojna medzi nimi trvala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.

Reformy [

Mária Terézia ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Reformy Márie Terézie:

  • vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
  • hospodárske reformy - v roku 1767 vydala urbársky patent, ktorý okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Okrem toho zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský v krajine manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
  • školské reformy - Ratio educationis
  • súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
  • zdravotnícke reformy - existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami

Potomkovia

 
 
  • Mária Alžbeta (* 5. február 1737 - † 7. jún 1740)
  • Mária Anna (* 6. október 1738 - † 19. november 1789)- žila neskôr v Klagenfurte
  • Mária Karolína (* 12. január 1740 - † 25. január 1741)
  • Jozef (* 13. marec 1741 - † 20. február 1790), neskorší cisár a kráľ Jozef II.

∞ 1/ 1760 princezná Izabela Bourbonská z Parmy, dcéra vojvodu Filipa z Parmy, Piacenzy, Guastella

∞ 2/ 1765 princezná Maria Jozefa Bavorská, dcéra cisára Karola VII.

Manžel Márie Terézie, František Štefan I. Lotrinský, pochádzal z Lotrinskej dynastie, Mária Terézia z Habsburského rodu. Ich deti mali titul arcivojvoda rakúsky, resp. arcivojvodkyňa rakúska, od nich začína habsbursko-lotrinská dynastia.